Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
Potrebuješ upgradovať tvoj Flash Player

voľne stiahnuteľný softwér na adrese
get.adobe.com/flashplayer/
Čilefotogaléria Čile
 
Oficiálny názov: Čilská republika
Správne členenie: 12 regiónov + hl. mesto
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Santiago
Rozloha v km2:757 402
Obyvateľstvo:17 100 000 (hustota 23 os. / km2)
Jazyk:španielčina, indiánske jazyky
Mena:peso ( 1€ -> cca 611 CLP )
Lokalita:Kajiny sveta - Amerika
Časové pásmo: Z - 4:00h
Susedia:Bolívia, Argentína, Peru
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas
Pozri tiež: Čile
 dovolenka Čile
 • hotely Čile
 • doprava Čile
 • letenky Čile
 • cestovné kancelárie Čile
 • lastminute Čile
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

ČILE

Chile, krajina ležiaca medzi mohutnými Andami a búrlivým Tichým oceánom, patrí k najkrajším krajinám v Južnej Amerike.

Ako chrbtica ohromného zvieraťa sa rozkladá Chile 4 200 km pozdĺž pacifického pobrežia Južnej Ameriky, pričom šírka územia nikdy nepresiahne 400 km a väčšinou nedosahuje ani 200 km. Od severu na juh sú v krajine zastúpené všetky typy klímy, to isté platí aj pre výškové usporiadanie klimatických pásiem. Rozmanitosť klímy vytvorila tiež celú škálu krajinných typov od vlhkých pralesov cez príjemné subtropické a mierne oblasti až po nehostinné púšte a ľadové pustiny na juhu kontinentu.

Najpríjemnejším územím je stredné Chile okolo hlavného mesta Santiaga, zvlášť pobrežná nížina a veľké údolie medzi dvomi hlavnými hrebeňmi Ánd. Na severe sa nachádza púšť Atacama, nehostinná 132 000 km2 rozsiahla plocha piesku a plochých kamienkov. Na juhu sa nachádza jedno z najbúrlivejších miest na svete: rozľahlá krajina divokých hôr, lesov, sopiek a pustých ostrovov, dažďom bičovaná divočina ohňa, mora a ľadovcov.

Napriek veľkej prírodnej rozmanitosti jednotlivých oblastí majú obyvatelia krajiny jedno spoločné, nikdy nemajú ďaleko k moru. Chile sa delí na päť oblastí:
- ďaleký sever,
- blízky sever,
- centrálne údolie,
- oblasť jazier,
- ďaleký juh.

Ďaleký sever

Ďaleký sever je síce na prvý pohľad pustý, ale skrýva poklady, o ktoré stálo za to bojovať. Chile toto územie získalo vo vojne s Bolíviou. Púšť Atacama je bohatým zdrojom chilského liadku, suroviny používané nielen ako hnojivo, ale aj na výrobu výbušnín. Prv ako boli objavené nové náleziská a kým začiatkom 20. storočia bol vyrobený lacnejší umelý liadok, pretekala chilská štátna pokladnica od ziskov z vývozu. Čilský liadok priniesol bohatstvo, ktoré sa valilo do krajiny a v púšti rástli mestá ako huby po daždi.

Iquique a Pisaqua na ďalekom severe boli také veľké , že mali vlastnú operu. Aj keď ťažba liadku ustala, baníctvo sa búrlivo rozvíja. Nové bohatstvo priniesli krajine rudy medi, ktorých sú v púšti obrovské ložiská a roku 1996 predstavovali 40% vývozu krajiny. Chile je najväčším producentom medi: odhaduje sa, že v krajine je asi 20% svetových zásob tohto kovu. Chuquicamata je dnes najväčšou povrchovou baňou na rudy medi na svete a poskytuje obživu 30 000 obyvateľov. Meď sa vyváža aj cez mesto Antofagasta.

More pri pobreží je bohaté na tuniaky a sardinky, spracovávané vo viacerých konzervárňach. More tiež prináša mestám na pobreží príjemnejší podnebie, než aké je v horúcom vnútrozemí. Peruánsky prúd ženie studenú vodu pozdĺž pobrežia na sever, bráni tvorbe dažďových mrakov a je príčinou suchého podnebia na pobreží aj vo vnútrozemí. Na úpätí Ánd vo väčšej nadmorskej výške je podnebie miernejšie a obyvatelia tu pestujú citrusy - pomaranče, citrony a mandarínky.

Blízky sever

Krovinatá krajina blízkeho severu sa tiahne 470 km od Copiapó na severe do Illapelu na juhu a púšť tu prechádza cez polopúšte do úrodných údolí stredného Chile. Ťažia sa tu rudy medi a železa. Smerom na juh obyvatelia pestujú ovocie, olivovník, papriku, jačmeň a lucernu ako krmivo pre dobytok. Na blízkom severe žije v malých kamenných dedinkách okolo 4 000 pôvodných obyvateľov Atakamov a Calchaquiov, ktorí pestujú kukuricu, fazuľu a tabak. Sú rovnako zručnými remeselníkmi a vyrábajú krásne strieborné a medené šperky.

Centrálne údolie

Centrálne údolie je srdcom Chile a vládne tu stredozemná klíma ako v južnej Kalifornii. Krajinu charakterizujú záhrady a bohaté pastviny, obilné polia a hlavné chilske vinice. Chilské víno sa stáva dôležitým vývozným artiklom krajiny. V Lote a Schwagere na juh od Concepciónu sú pod morským dnom uhoľné bane. V hornatom vnútrozemí sa nachádza jedna z najväčších baní na rudy medi na svete El Teniente. V okolí žije na strmých svahoch 12 000 baníkov s rodinami. Ďalšou obrovskou baňou na rudy medi je La Escondia, v ktorej bola zahájená ťažba roku 1990. Vlastnia ju však výhradne zahraničné spoločnosti, takže Chile má z ťažby iba malý zisk.

V centrálnej oblasti sú aj najväčšie priemyselné mestá, ako Concepción a Valparaíso, ktoré bolo poškodené jedným zo zemetrasení. Hlavné mesto Santiago na úpätí Ánd je vzdialené 100 km od mora. Aj keď je chilské centrálne údolie úrodné a jeho podnebie ideálne pre poľnohospodárstvo. Život na vidieku okolo Santiaga je ťažký. Bieda vyhnala vidiečanov za obživou do bohatých priemyselných miest, čo v krajine spôsobilo bytovú krízu. Od zvolenia Patricia Aylwina za prezidenta roku 1990 a za jeho nástupcu Eduarda Freia zaznamenalo hospodárstvo rozkvet a okolo Santiaga aj iných miest začali vyrastať štvrte výškových domov. Nová vláda venuje 15 % z hrubého národného dôchodku na sociálne programy.

Problémom zostáva nízka životná úroveň poľnohospodárov, ktorá je priamym dôsledkom tradičného nespravodlivého spôsobu vlastníctva pôdy. Keď španielski dobyvatelia obsadili v 16. storočí krajinu, podelili si zabratú pôdu. Od tých čias je orná pôda sústredená do veľkých statkov, ktoré vlastnia veľmi bohatí, ale pracujú na nich chudobní. V 60. rokoch zaviedla vláda kresťanských demokratov zákony, ktoré mali rozparcelovať veľké statky a zaviesť minimálnu mzdu pre poľnohospodárskych robotníkov. Ale radikálov tieto zmeny neuspokojili. Kresťanskí demokrati nasľubovali chudobným viac, ako dokázali splniť, a tí roku 1970 zvolili prvého demokraticky zvoleného marxistického prezidenta na svete. Bol ním Salvador Allende.

Ale pre Allenda hlasovala iba tretina voličov a výrazná väčšina obyvateľov nesúhlasila s jeho socialistickými reformami. Spojené štáty mali výhrady k ideológii Allendeho vlády a finančne podporovali veľké hospodárske skupiny, ktoré stáli proti Allendovi. Pod zámienkou kritického stavu hospodárstva, prevzala roku 1973 moc v krajine armáda. Allende bol pri prevrate zabitý.

Vládu prevzal diktátor Augusto Pinochet, ktorý počas svojej vlády nastolil teror, ktorý mal na svedomí tisíce životov ľavicových oponentov a ktorý vyhnal z krajiny asi 1 mil. obyvateľov. Nasledovala drastická likvidácia socialistických opatrení: pôda bola vrátená pôvodným majiteľom a bolo sprivatizovaných viac tovární, ako kedy znárodnil Allende.

Prísne antiinflačné opatrenia viedli ku krátkemu hospodárskemu oživeniu. Ale v čase svetovej recesie koncom 70. rokov zabŕdlo Chile do inflácie, ktorú sprevádzala vysoká nezamestnanosť a klesajúca životná úroveň. Po páde Pinochetovej vojenskej diktatúry sa Chile zmenilo na jednu z najstabilnejších krajín juhoamerického kontinentu. Demokratizačný proces mal priaznivý vplyv na hospodárstvo. Inflácia klesla a krajina disponuje rastúcimi rezervami cudzej meny získanej vďaka rozvoju vývozu.

Oblasť jazier

Otrasy minulých politických drám neboli tak bolestné v riedko obývaných oblastiach na juhu krajiny. Na juh od rieky Bío Bío až po mesto Puerto Montt sa rozprestiera oblasť jazier, kraj hôr, jazier, riek, vodopádov a dnes už prevažne vyhasnutých sopiek. Najkrajšími jazerami sú Llanquihue a Todos Los Santos pod zasneženým vrcholom sopky Osorno. Väčšina zvyšku chilských Indiánov žije v tomto kraji. Boli sem vyhnaní koncom 19. storočia zo severnejších oblastí a dosiaľ hovoria vlastným jazykom, arakuánsky.

Ďaleký juh

Na juh od Puerto Montt sa rozprestiera piata oblasť, hornatá zalesnená a prevažne neobývaná divočina. Krajina je úchvatná, najmä pri pohľade z člna plaviaceho sa medzi fjordmi a skalnými ostrovčekmi. Väčšina obyvateľov tejto daždivej, chladnej a opustenej krajiny lesov a údolí sa živia chovom dobytka a oviec. Ale po 2. svetovej vojne boli v najnižšej provincii Magallanes objavené ložiská ropy a zemného plynu, ktoré dnes kryjú polovicu spotreby krajiny.

Hlavným mestom provincie Magallanes je najjužnejšie položené mesto na svete Punta Arenas, ktoré pred otvorením Panamského prieplavu bolo významnou zásobovacou stanicou u Magalhaesovho prielivu. V Ohňovej zemi v najjužnejšej časti Chile žijú prevažne kočovní Indiáni Fuegovia.

Najväčší ostrov v oblasti Chiloé sa nachádza 50 km na juhovýchode od Puerta Montt a je rovnako veľký ako Korzika. Miestni rybári a drobní poľnohospodári odolávajú hmle a búrkam a živia sa predovšetkým zemiakmi, ktoré tu rastú divo a vo veľkom množstve. Chilské územie nekončí Ohňovou zemou, nakoľko k zemi patria aj ostrovy v Tichom oceáne a v Antarktíde. Najznámejšie je súostrovie Juana Fernándeza, ktoré sa nachádzajú asi 650 km na západ od Chile a Veľkonočný ostrov s obdivuhodnými kamennými sochami vo vzdialenosti asi 4 000 km od pobrežia.

Copyright © 2010−2011, Svet-dovoleniek, travel agency